Ploskáčik pagaštanový (Cameraria ohridella) bol prvý krát zistený v roku 1985 v Macedónii ako nový druh.
V roku 1989 sa škodca zistil v Rakúsku, v roku 1993 spôsobil veľké škody v južnom Nemecku, v roku 1994 v Maďarsku.
U nás sa od roku 1994 rýchlo šíri a v roku 1997 bol zistený na celom západnom Slovensku a na juhu stredného
a východného Slovenska.

     Ploskáčik pagaštanový je drobný motýlik, ktorého telo dosahuje dĺžku 3-4 mm, s roztiahnutými krídlami meria
6-8 mm. Zlatožltú farbu predných krídel pretínajú 4 priečne biele pásiky, zadné krídla sú striebrosivé. Vajíčko je oválne, spočiatku priehľadné, pred liahnutím húseníc získava striebristý vzhľad. Húsenica má hnedú hlavu
a bledohnedé ploché telo, ktoré je z chrbtovej časti zdobené hnedými chitínovými políčkami. Má 3 páry pravých končatín, 3 páry ponôžok a pár posuviek na konci tela. Kukla je spočiatku bledohnedá, neskôr tmavohnedá. Na čele má malý tŕň, ktorý slúži na pretrhnutie pokožky listu pred vyliahnutím a vyletením motýlika z míny.

     Veľké ploché míny v listoch napadnutých stromov. Pri väčšom počte mín listy hnednú a po napadnutí pagaštanov hubovými chorobami - Guidnardia aesculi sa listy skrúcajú a predčasne opadávajú. Stromy, ktoré predčasne stratili listy, niekedy koncom leta zakvitnú. Predčasná strata listovej hmoty môže mať za následok namrznutie pagaštanov
v zimnom období. Ak sa poškodenie ploskáčikom pagaštanovým a hubovými chorobami rok čo rok opakuje, môže dôjsť k postupnému odumieraniu stromov.

     Ploskáčik pagaštanový máva v našich podmienkach 3-4 generácie za rok. Prezimuje v štádiu kukiel v opadanom lístí. Motýliky jarnej generácie sa roja podľa priebehu počasia od druhej polovice apríla a v prvej dekáde mája. Poletujú pod korunami stromov alebo sedia na kmeňoch pagaštanov, kde kopulujú. Samičky kladú vajíčka jednotlivo na postranné žilky vrchnej strany listov. Vyliahnuté húseničky sa ihneď zavrtávajú do listov. Najprv vytvárajú úzku chodbičku, ktorá sa postupne rozširuje a zväčšuje, až dosiahne dĺžku 15-30 mm. Okraje míny sú často ohraničené žilnatinou listov ktorá škodcovi zabezpečuje trvalú výživu. Druhá generácia škodcu sa rojí koncom júna a v júli a tretia v auguste až v septembri. Rojenie druhej a tretej generácie sa často prelína. Populačná hustota je až 50 000 prezimovaných jedincov z jedného stromu.

     Doteraz jedinou známou hostiteľskou rastlinou ploskáčika pagaštanového je pagaštan konský (Aesculus hippocastanum).

     Ohrozené sú všetky lokality výskytu pagaštana konského u nás (s výnimkou najvyššie položených ojedinelých miest výskytu tejto dreviny).

     Prenos škodcu sa prevažne uskutočňuje vetrom a to do vzdialenosti až 10 km. Možný prenos ploskáčika pagaštanového je aj pomocou parkujúcich áut pod pagaštanmi konskými, ktoré padnú a zachytia sa na parkujúcom aute, kde pri takejto forme prenosu je vzdialenosť neobmedzená.

     Na listoch iných lístnáčov žije viacero podobných druhov motýľov (spôsob života), ktoré mínijú listy. Na javore je to napr. Phyllonoricter geniculella Rag., Phyllonoricter acerifoliella Z., na buku Stigmella tityrella Stt., na dube Stigmella H.S., Stigmella atricapitella Haw., Phyllonoricter roboris Zll. a ďalšie druhy. V poslednom čase je veľmi hojný aj Phyllonoricter robiniella Clemens-introdukovaný škodca na agáte. Priamy príbuzný ploskáčika pagaštanového (z rodu Cameraria) je rozšírený v strednej a východnej Ázii a v Amerike.

     Vzhľadom na spôsob prezimovania by sa dalo predpokladať, že dôkladným pohrabaním a spálením alebo skompostovaním opadaných listov pagaštana najneskôr do konca marca (v prípade kompostovania musí byť lístie zakryté aspoň 10 cm hrubou vrstvou zeminy) sa dá účinne bojovať proti ploskáčikovi pagaštanovému. Doterajšie skúsenosti to však nepotvrdzujú. Dokonale sa lístie vyhrabať nedá, preto určitý počet kukiel úspešne prezimuje, čo znamená pri rýchlej reprodukcii ploskáčika pagaštanového len znižovanie stavu jeho populácie.

     Podľa doterajších pozorovaní nie je škodca účinne obmedzovaný prirodzenými nepriateľmi. Metódy biologickej ochrany sa v súčasnosti nacháchádzajú v rovine výskumu.

     Na základe praktických skúseností z predchádzajúcich rokov možno proti prvej generácii ploskáčika pagaštanového úspešne zasiahnuť insekticídnym prípravkom s kombinovaným kontaktným a systémovým účinkom (KOMPLET) likvidujúcim všetky vývojové štádiá škodcu.

Na postrek proti druhej generácii ploskáčika pagaštanového je potrebné insekticídny prípravok (KOMPLET) doplniť
o fungicídny prípravok proti fytopatogénnym hubám. Najefektívnejší sa osvedčil prípravok BUMPER SUPER.

Na ochranu účinných látok aplikovaných prípravkov pred dažďom, UV žiarením tepelným rozkladom a odparom je potrebné doplniť postrekovú zmes prípravkom Agrovital.

     1. ošetrenie - Likvidácia prvej generácii ploskáčika pagaštanového v čase hromadného kladenia vajíčok.

dezinsekcia postrekom
prípravok KOMPLET, AGROVITAL

     2. ošetrenie - Likvidácia všetkých vývinových štádií druhej generácie ploskáčika pagaštanového a fytopatogénnych húb.

chemické ošetrenie postrekom
prípravok KOMPLET, BUMPER SUPER, AGROVITAL

Cenová ponuka je individuálna na základe osobnej obhliadky. Závislá je od množstva , veľkosti stromov a lokality. Ceny v roku 2001 sa pohybovali v rozmedzí 270-390,- Sk/strom za jednu asanáciu pri dvoch ošetreniach. Platba po každej asanácii samostatne.

     Spoločnosť Agronova Servis, Mandrák Miloslav,Levice pôsobí v oblasti chemickej ochrany drevín od roku 1995. Ošetrovanie PAGAŠTANOV KONSKÝCH vykonávame šiestu sezónu.

Dobrý stav chemickej ochrany potvrdzuje skutočnosť, že záujem o záchranu pagaštanov konských naďalej stúpa.
V roku 2002 spoločnosť chemicky ošetrila cca 4 000 stromov pagaštana konského vo viacerých lokalitách Slovenska ako Levice, Bojnice, Nitra, Hlohovec, Zlaté Moravce, Dvory nad Žitavou, Piešťany, Šaľa a iné. Tento počet ošetrených stromov nie je na aktuálne množstvo stromov ( cca 25 000 ks ) na Slovensku dostatočný. Vzhľadom na stále pretrvávajúci výskyt ploskáčika pagaštanového je potrebné vykonávať chemické ošetrenie celoplošne v rámci celej SR.